Tvoje zdravie s r.o.

Počet návštev: 460337

Dnes má meniny:

Prečítajte si

ODBER BIOLOGICKÉHO MATERIÁLU

-spôsob odberu materiálu v domácom prostredí, resp. príprava pacienta na odber vykonávaný na ambulancii

ODBER DOMA:

1. Stolica na parazity – odoberajú sa 3 vzorky z troch stolíc. Vzorku stolice vo veľkosti lieskového orecha vložte do skúmavky.

Skúmavku označte: meno, priezvisko a rok narodenia, odložte na chladné miesto (alebo na spodok chladničky – vzorka nesmie zamrznúť). Po zozbieraní troch vzoriek je treba priniesť materiál na ambulanciu najneskôr do 9.00 hod.

2. Moč za 24 hod. – moč zbierajte do čistou vodou vypláchnutých PET fliaš.

V deň zberu sa pacient ráno o 7-mej hod. vymočí do WC , každé ďalšie čenie vykoná do zbernej nádoby. Zber sa ukončí posledným vymočením do zbernej nádoby o 7-mej hodine ráno nasledujúceho dňa.

Všetok zbieraný moč ( vo vypláchnutých pet flašiach ) prineste na ambulanciu do 9.00 hod. Počas zberu zaznamenávajte aj množstvo prijatých tekutín ( vrátane polievok).

K vyšetreniu je ( obvykle ) potrebný aj odber krvi, preto je nutné ráno prísť na ambulancii nalačno!

3. Moč na kultivačné vyšetrenie – vzorku moču odoberajte vždy len do sterilnej skúmavky, ktorú dostanete na ambulancií (prípadne je možné skúmavku aj zakúpiť v lekárni).Pacient si pred odberom musí dôkladne poumývať genitál.

Počas močenia sa odoberá stredný močový prúd rovno do skúmavky. Vzorku moča neskladovať! Prineste na ambulanciu hneď po odbere do 9.00 hod. alebo aj so sprievodným lístkom odneste priamo do mikrobiologického laboratória v Bojniciach (denne do 15.00 hod.).

4. Močový sediment – je vhodné odoberať rovnako ako na moč na kultivačné vyšetrenie.

5. Stolica na okultné krvácanie (stolica na OK) – odber á sa jedna vzorka stolice vo veľkosti lieskového orecha. Neuskladovať , priniesť na ambulanciu do 9.00 hod. alebo do biochemického laboratória v NsP Prievidza spolu so sprievodným lístkom, ktorý Vám vypíše zdravotná sestra.

6. Stolica na zbytky – rovnaký odber ako stolica na OK.

7. Stolica na virológiu , stolica na plesne – rovnaký spôsob odberu ako pri stolici na OK alebo zbytky. Materiál sa odovzdáva n ambulancii do 9.00 hod. alebo do mikrobiologického laboratória.

OBDER NA AMBULANCIÍ:

1. Výter z hrdla – sa robí vždy na ambulancií ráno, najneskôr do 9.00 hod. Pacient sa k odberu dostaví nalačno, neumývať zuby.

Pri menších pacientoch je vhodné odber vykonávať najskôr po 2-hodiny po najedení.

2. Výter z nosa – nevyžaduje zvláštnu prípravu pacienta. Zdravotná sestra pred výkonom vysvetlí pacientovi, čo sa mu bude robiť.

3. CRP – odber vzorky kapilárnej krvi z prsta a vyšetrenie zápalovej aktivity. Vyšetrenie vykonávame kedykoľvek, počas ordinačných hodín. Vyšetrenie nie je veľmi bolestivé (drobný vpich do bruška prsta) a výsledok je známy do 5 min.

4. Odber venóznej (žilnej ) krvi – odber vzorky krvi zo žily. Pacient sa k odberu dostaví nalačno.

5. Graham – je zlep z konečníka lepiacou páskou, robí sa ráno do 9.00 hod.

Pacient príde na vyšetrenie s neumytým konečníkom (nesprchovať, neomývať konečník ), avšak ráno pred vyšetrením nesmie mať stolicu. Vyšetrenie nie je bolestivé, len trošku nepríjemné.

Menšie deti mávajú často pred odberom laboratórneho materiálu strach (z neznámeho).

Preto je vhodné , aby sa rodičia s deťmi vopred porozprávali, čo im bude sestrička na ambulancií robiť. Zdravotná sestra. Vysvetlenie rodičov nemá deti vystrašiť, ale získať dieťa k spolupráci.

Určite nechceme, aby mali z návštevy v našej ambulancií v budúcnosti strach :)

Výsledky laboratórnych vyšetrení sú obvykle do 1-7 dní (podľa typu vyšetrenia).

Informácie na výsledky – na ambulancií , resp. aj telefonicky vždy po 10.00 hod.

Hozlárová Denisa, zdravotná sestra, 6.2015

Ako pomôcť dieťaťu pri najčastejších ochoreniach

Aj Vaše dieťa má kiahne?

v poslednom mesiaci sme zaznamenali zvýšený výskyt varicely /ovčích kiahni/.

VARICELA - je ochorenie s vysokou infekciozitou.

Inkubačná doba nákazy je 10-14 dní - po kontakte s chorým .

Ochorenie sa rýchlo šíri v kolektívnych zariadeniach - v materských škôlkach a u školopovinných detí.

Ochorenie sa prenáša vzdušnou cestou a pacient je infekčný už asi 2-3 dni pred objavením sa prvých vyrážok .

Prvé dni ochorenia má pacient obvykle nádchu, pokašliava, môže mať mierne zvýšenú teplotu. Tieto prejavy nemusia byť prítomné vždy .

Niekedy je prvým prejavom ochorenia výsyp typických vyrážok - najprv vo forme začervenalých bodiek, neskôr s obsahom čírej tekutiny /vezikúl/, ktorých obsah sa následne skalí a vznikajú vyrážky s hnisavým obsahom /pustuly/. Obvykle sa vyskytujú súčasne vyrážky vo viacerých formách. Posledným štádiom je vysychanie vyrážok a tvorba chrastičiek.

Dôležité je, aby si dieťa vyrážky nezoškrabalo a aby teda následne nevznikali jazvičky.

V liečbe - súčasné názory na liečbu sa rôznia.

Podporujeme sušenie vyrážok - jednoduchým sprchovaním /chlórová voda podporuje vysušovanie pokožky/, alebo natieraním tekutým púdrom, respektíve obdobných prípravkov -napr.Tanno Hermal, Sudokrém....

Proti škrabaniu podávame niektorý z liekov - Dithiaden, Fenistil, Zodac, Xyzal a pod.

Lieky proti teplote - podávame ak má dieťa teplotu nad 38 st. C - vo forme tabliet, čípkov alebo sirupu (napr. Paralen, Panadol , Nurofen, Brufen, Ibalgin ).

Dieťa je potrené izolovať 10 dní od objavení sa prvých vyrážok.

Pri klasickom , nekomplikovanom priebehu ochorenia - NIE JE návšteva na ambulancii nutná.

Za 7-10 dní je dieťa zdravé, teplota aj kašeľ ustúpi , krusty sa vylupujú . Po ochorení je vhodné ešte týždeň dodržiavať šetriaci pohybový režim.

Nakoľko však ochorenie podlieha povinnému hláseniu na epidemiológiu - je nevyhnutné, aby ste výskyt ochorenia oznámili na ambulanciu ( pri ľahkom priebehu postačí telefonicky: 54 00 259 )

V zriedkavých prípadoch môže byť priebeh ochorenia komplikovaný - dieťa má vysoké teploty, má výrazný kašeľ, alebo sa môže vyskytnúť vracanie, ojedinele aj poruchy správania a poruchy vedomia . Kožný nález môže byť tiež závažný - vyrážok je veľa, sú veľké, alebo majú výrazný zápalový lem. V takýchto prípadoch je vyšetrenie dieťaťa lekárom nevyhnutné.

PREVENCIA:

v súčasnosti je na Slovensku dostupné očkovanie proti kiahňam

/podrobnejšie viď v kapitole: nepovinné očkovania/

Očkovanie nie je hradené zo zdravotného poistenia.

Horúčka u detí

HORÚČKA U DETÍ

Kedy zmerať teplotu?

Teplotu je treba zmerať ak pozorujeme niektoré z týchto príznakov :

– zmena správania, únava, plač

– bolesť hlavy

– odmietanie jedla

– horúca suchá koža, výrazne na hlave a trupe, pri zhoršovaní je koža rúk a nôh chladná, na tele môže byť vlhká

– zrýchlený pulz, výraznejšie búšenie srdiečka

– zrýchlené dýchanie ( nad 40 výdychov za minútu )

– smäd

– u menších detí hnačka

Horúčka je často aj spojená s ďalšími príznakmi ochorenia ako sú : bolesti bruška, hrdla, svalov alebo uší.

Až 90% horúčkových ochorení u detí je spôsobených infekciami ( prevažne vírusovými , ale i bakteriálnymi) .

Niekedy sa vyskytuje horúčka ako reakcia po očkovaní, pri neurologickom či autoimúnom ochorení, ale aj napr. pri poruche žliaz v vnútornou sekréciou a pod.

Ako zmerať dieťaťu teplotu?

U detí do 3 rokov meriame teplotu najčastejšie v konečníku ,

vtedy je treba z nameranej hodnoty odpočítať 0,5 stupňa C.

Väčším deťom meriame teplotu obvykle v podpazuší .

Teplotu je možné merať aj v ústach, na čele alebo v ušnom
zvukovode (s teplomerm na to určeným) tu však meranie obvykle nie je presné .

TELESNÁ TEPLOTA

v konečníku... v podpazuší...

zvýšená teplota : 37,5 – 38,5 st.C 37 - 38 st. C

horúčka : 38,5 a viac 38 a viac

vysoká horúčka : 41 a viac 40,5 a viac

Čo treba urobiť , keď nameráme u dieťaťa zvýšenú teplotu ?

Lieky

...ak je teplota nameraná v podpazuší nad 38 stupňov C, resp. v konečníku nad 38,5 st. C dieťaťu podáme lieky na zníženie teploty antipyretká vo forme tabliet, sirupu alebo čapíkov .

Najčastejšie použijeme lieky s obsahom paracetamolu ( Paralen , Panadol, Medipyrin ) či ibuprofénu ( Nurofen, Brufen, Ibalgin ).

Antipyretiká =lieky na zníženie teploty zároveň pôsobia i proti bolesti.

Všeobecné pravidlá podávania liekov proti horúčke...

1. pozorne prečítať príbalovú informáciu

2. dodržať dávkovanie, ktoré je závislé od hmotnosti a veku dieťaťa

3. neprekročiť povolenú 24 hodinovú dávku

4. všimnúť si druh účinnej látky, aby ste nepodali liek s rovnakou účinnou látkou 2x krátko za sebou

5. dôležité je , aby pri teplote a podávaní antipyretík dieťa dostatočne pilo tekutiny (čaj ,vodu)

6. bez konzultácie s lekárom nepodávajte lieky dlhšie ako 3 dni

Fyzikálne opatrenia

...okrem liekov možno na zníženie horúčky použiť i tzv.fyzikálne metódy – omývanie hubkou či zábaly.

Voda použitá pri týchto procedúrach nesmie byť nikdy ľadová, ale len vlažná. Ak sa u dieťaťa objaví „husia koža“ či zimnica, procedúru je treba prerušiť , resp. ukončit .

Ako sa omýva hubkou?

Do vane napustite 3-5 cm vody s teplotou 29-32 stupňov, dieťa posaďte do vody a hubkou omývajte trup cca 10-30 min.

Dieťa je možné tiež opláchnuť vo vode ako pri bežnom kúpeli a následne vodu o 2-3 stupne ochladiť pridaním studenej vody a znovu dieťa opláchnuť .

Ako robiť zábaly?

Do vlažnej vody s teplotou cca 25 stupňov namočte osúšku a na 10-15 min zabaľte dieťa tak, aby bol zabalený celý hrudník a bruško. Nebaľte končatiny !

Procedúru je možné zopakovať 3x za 2 hodiny. V zábale už dieťa neprekrývajte.

Kedy navštíviť lekára?

– keď dieťa nedostatočne pije , pričom príjem tekutín počas teploty má byť vyšší než bežný príjem tekutín

– vždy s dieťaťom mladším ako 3 mesiace

– keď horúčka 3.deň neklesá

– keď ste znepokojení celkovým stavom dieťaťa

– vždy, keď sa vyskytne niektorý s uvedených alarmujúcich príznakov

Alarmujúce príznaky, pri ktorých neváhajte navštíviť hneď lekára...

opakované vracanie
ochabnutosť dieťaťa, dieťa nereaguje na bežné podnety, oslovenie
poruchy hybnosti
stuhnutá šija – dieťa nemôže predkloniť hlavu
mramorovaná koža
krvavé škvrny na koži ( po zatlačení dnom pohára neblednú, nemyznú )
výrazné chladné ruky a nohy
nepretržitá teplota nad 39 stupňov C bez poklesu – meraná v podpazuší počas 24 hod.

Čo urobí lekár?... dieťa vyšetrí a pokúsi sa zistiť príčinu zvýšenej teploty .
Ak je to potrebné - urobí aj vyšetrenie moču alebo vyšetrenie CRP ( C-reaktívny proteín ), ktorý sa najčastejšie zvyšuje pri bakteriálnej infekcií, pri liečbe ktorej sú nevyhnutné aj antibiotikami.

Komplikácie spojené s horúčkou

Dehydratácia : nedostatočné zavodnenie organizmu môže byť pre dieťa nebezpečnejšie než samotná príčina horúčky. Je potrebné si uvedomiť , že pri horúčke dieťa povrchom tela ( potením, odparovaním ) stráca viac tekutín . Dbáme preto na to , aby dieťa pri horúčke vypilo viac tekutín ako v normálnom stave (čaj, voda ) alebo rehydratačné roztoky z lekárne ako napríklad : Kulišek , Enhydrol , Protectis, Fluidex , event. Iné .

Príznakom dehydratácie sú suché pery a sliznice dutiny ústnej , povlak na jazyku, v závažnejších prípadoch suchá , ochabnutá akoby starecká koža (najmä v podbrušku ) , apatia.

Febrilné krče : sú zriedkavou komplikáciou horúčky , ktorá sa vyskytuje najčastejšie u detí vo veku od 6 mesiacov do 2 rokov . Dieťa náhle stuhne, zbledne až zmodrá okolo úst, obvykle aj otáča očká nahor, myká rukami i nohami.

V každom prípade kontaktujte lekára ! Dieťa je potrebné vyšetriť , obvykle aj hospitalizovať .

Dá sa horúčke predchádzať?

Horúčka je jeden z príznakov ochorenia a preto treba predchádzať vzniku ochorenia .

V čase vysokého výskytu ochorení je potrebné vyhýbať sa styku s chorými osobami –teda kolektívom ako supermarkety, hromadná doprava či detské herne atď.

Dbajte na dostatok stravy bohatej na vitamíny – predovšetkým vit.C , B

Na záver...

Aj keď nás zvyčajne vysoká teplota u dieťaťa vydesí, je to prejav reakcie organizmu pri výskyte choroby , a je skôr prospešný. Pri zvýšenej teplote sa totiž nemôžu choroboplodné zárodky dobre množiť a zároveň dochádza k lepšiemu prekrveniu orgánov a tkanív, čo telu uľahčuje prenos obranné bunky k zápalovámu ložisku.

Horúčka sama o sebe nie je choroba, je len príznakom ochorenia a patrí k obranným mechanizmom v tele, preto sa jej netreba za každú cenu a hneď od nástupu brániť.

Nezabudnite však, že dieťa pri horúčke nesmie byť bez dozoru .
Dieťa je potrebné opakovane kontrolovať – nielen výšku teploty , ale aj celkový stav vrátane stavu kože.

Dbáme na to , aby dieťa dostatočne pilo vlažné nápoje a snažíme sa zabezpečiť pokoj a pohodlie...

Hozlárová Denisa, jún 2015

Rotavírusové hnačky

Pre každého niečo

Dovolenková lekárnička

Rôzne zaujímavosti

Samovyšetrenie semenníkov

Samovyšetrovanie semenníkov

Ochorenia semenníkov sú častým problémom u mladých mužov a vyžadujú preto primeranú pozornosť. Časté sú zápaly semenníkov ale aj rakovina, vyskytujúca sa najčastejšie u mladých mužov po puberte. U mužov vo veku 15 – 30 rokov je dokonca na prvom mieste zo všetkých zhubných nádorov. Zhubné nádory semenníkov možno dnes vyliečiť až u 95 % prípadov. Podmienkou je ale ich včasné rozpoznanie. Keďže semenníky sú ľahko dostupné vyšetreniu, práve preventívne samovyšetrenie semenníkov by malo byť bežné u všetkých mladých mužov.

Všímajte si zmeny

Nádory semenníka sú zákerné v tom, že sa pomerne dlhú dobu nemusia vôbec prejaviť. Nádor väčšinou nebolí a môže sa prejavovať len ako nebolestivá tvrdá hrčka na semenníku alebo zväčšenie celého semenníka.

Pri podozrení na zmeny na semenníku je potrebné na urologickej ambulancii urobiť aj ultrazvukové vyšetrenie semenníkov, ktoré podozrenie na nádor potvrdí alebo vyvráti.

Zhubný nádor semenníka je potrebné odlíšiť od zápalu semenníka alebo nadsemenníka, ktorý je väčšinou spojený s výraznou bolestivosťou, opuchnutím semenníka a vysokou teplotou. Podobne môže vyzerať aj tzv. hydrokéla, čo je naplnenie mieška čírou tekutinou. Práve ultrazvukové vyšetrenie dokáže odlíšiť tieto stavy.

Samovyšetrenie semenníkov:

- vyšetrenie je vhodné robiť po kúpeli alebo sprchovaní
- pri vyšetrení môže muž stáť alebo sedieť tak, aby semenníky voľne viseli
- buď naraz oboma rukami alebo postupne po jednom semenníku ich prehmatajte od jedného konca k druhému
- zhora nadol alebo opačne
- semenníky silno nestláčajte, ale zľahka prejdite po povrchu
- snažte sa zistiť, či je povrch semenníka hladký a neobsahuje hrčky
- porovnávajte aj veľkosť semenníkov
- navzájom by mali mať približne rovnakú veľkosť
- semenníky majú byť hladké, nebolestivé, bez hrčiek
- vyšetrenie opakujte v 1 – 2 mesačnom intervale za rovnakých podmienok
- ak na semenníku nahmatáte hrčku, zistíte zmenu veľkosti celého semenníka alebo ak semenník na niektorom mieste bolí, urýchlene treba navštíviť svojho lekára, ktorý Vás odošle na urologické vyšetrenie.

Venované deťom do 3 rokov

Nebaliť naširoko všetkých novorodencov

Počuje vaše dieťa dobre?

Sluch je najdôležitejší ľudský zmysel, ktorý tvorí základ pre správny vývoj reči. Trvalé poškodenie sluchu spôsobuje komunikačné problémy vedúce k vzniku emocionálnych, sociálnych a kognitívnych ťažkostí (Myška, 2007). Šašinka et al. (2007, s. 1148) uvádza že: „Neodhalená a nekorigovaná ťažká porucha sluchu alebo hluchota spôsobí, že sa nevyvinie reč a zabrzdí sa mentálny vývoj dieťaťa.“

Pre skoré odhalenie poruchy sluch je dôležité pamätať na:!!!

Rizikové faktory ako sú:

- výskyt vrodenej poruchy sluchu v rodine
- intrauterínna infekcia (cytomegalovírus, rubeola, herpes, toxoplazmóza, chrípka)
- pôrodná hmotnosť pod 1500 g
- pôrod pred 37. týždňom tehotenstva
- hyperbilirubinémia
- ototoxické lieky (aminoglykozidy, alkohol, nikotín)
-Apgar skóre 0-4/1 min alebo 0-6/5 min ventilácia 5 dní a viac

Sledovanie vývinu sluchu svojho dieťaťa od narodenia až do piateho roku.

Ako pomôcku uvádzame nasledovné medzníky vo vývoji sluchu:

PRENATÁLNE OBDOBIE

Sluch je zmysel, ktorá sa začína rozvíjať už v prenatálnom období. Napriek tomu, že plod je od okolitého sveta oddelení maternicou, plodovou vodou a embryonálnymi membránami nachádza sa vo veľmi stimulujúcom svete zvukov, vibrácii a pohybu. Keďže voda vedie zvuk trikrát rýchlejšie ako vzduch, plod zachytáva zvuky hlavne cez kostru, ktorá slúži ako celotelový rezonátor. Prvé senzomotorické reakcie sa začínajú vytvárať už v ôsmom týždni tehotnosti (Matulníková,2006). „Tento primárny systém vnímania zvuku je hneď ako je to vývojovo možné zosilňovaní vestibulárnymi a kochleárnymi informáciami“ (Marek, 2002, s. 150). V dvadsiatom vývojovom týždni je už plne funkčná kochlea, v dôsledku čoho je plod schopný reagovať na zvuky hlavným informačným kanálom. „Reakcia na zvukové podnety predpokladá funkčnosť mozgu, vyvinutú kostru a kožu“ (Matulníková, 2006, s. 18). Beaumont (2011) uvádza výskumy Dr. Thomatisa, ktorý zistil že: „plod počuje väčšinou nízke frekvencie mnohých zvukov ako sú tep matkinho srdca, jej tráviaci systém, rytmus dychu a okrem ostatných vonkajších zvukov tiež matkin hlas.“ Dieťa na ne reaguje vlastnými motorickými prejavmi ako sú zmeny frekvencie srdca a pohyby. Vysoké frekvencie nad 8000 Hz sú v maternici filtrované cez kosti tkanivá a plodovú vodu matkinho tela. Prvé vysoké frekvencie prichádzajú k dieťaťu z matkinho hlasu a rovnako priaznivo vplývajú na jeho vývoj. „Stimulácia zvukom dodáva 70 % energie pre funkčnosť mozgu, psychický, intelektový rozvoj a hudobnú inteligenciu dieťaťa“ (Matulníková, 2006, s. 18). Baumont (2011) toto tvrdenie špecifikuje pretože uvádza že: „pre vyššie nervové funkcie, ako sú myslenie, získava mozog energiu zmyslovými stimuláciami, predovšetkým z uší, ktoré generujú energiu pri každom našom seba menšom pohybe.“ Pohybom sú dráždené vláskové bunky, čím dochádza k vibráciám v tekutine vnútorného ucha a následnému transformovaniu energie pre mozog. Druhým zdrojom energie je zvuk, ktorého frekvencie analyzujú vláskové bunky vo vnútornom uchu. Stredné a nízke frekvencie charakteristické pre ľudskú reč stimulujú len veľmi malú časť vláskových buniek na rozdiel od vysokých frekvencií (Beaumont, 2011). Stav hudobnej relaxácie je teda možné navodiť ako uvádza Matulníková (2006, s. 18) ... „rytmickosťou, pravidelnosťou, zvukovou krehkosťou a harmonickou vyváženosťou.“ Naopak prudké zmeny rytmu vedú k nesprávnemu biologickému vývoju dieťaťa, čoho dôsledkom sú poruchy koncentrácie, psychomotorický nepokoj, poruchy koordinácie v oblasti jemnej a hrubej motoriky, poruchy v sociálnom kontakte a vo verbálnej komunikácii. Zvuky s intenzitou nad 90 dB vedú k trvalému poškodeniu sluchu dieťaťa (Matulníková, 2006).

NOVORODENECKÉ OBDOBIE

Do pôrodu prijíma dieťa len zvuky vedené tekutým prostredím, ale po desiatich dňoch života, keď plodová voda v uchu vyschne, začína počuť vo vzdušnom prostredí. Vonkajšie a stredné ucho sa adaptujú na ta toto prostredie, zatiaľ čo vnútorné ucho naďalej funguje v tekutom prostredí, tak ako v maternici. Novorodenec do tohto obdobia síce zvuky počuje, ale tlmene. Ostrý zvuk mu však vadí (Beaumont, 2011). Juríčeková (2010) uvádza že: „Vnímanie prostredníctvom senzorických zmyslov je jednou zo základných funkcií, vďaka ktorej dokážeme spoznávať svet a jednotlivé jeho kvality.“ Vnímanie sluchom je základným predpokladom pre rozvoj vyšších psychických funkcií, akými sú myslenie a reč. Najdôležitejším obdobím pre správny vývoj týchto funkcií je prvý rok života dieťaťa, pretože okrem výrazného pokroku vo fyzickej oblasti si dieťa vytvára emocionálne vzťahy aj v sociálnej sfére.

2 MESIAC

Mesačné dieťa lepšie rozlišuje vysoké tóny, uprednostňuje ľudský hlas pred iným zvukovým podnetom a predovšetkým reaguje na hlas matky. Vníma aj zvuku v pozadí, dokáže ho upokojiť hluk motora alebo práčky.

3 MESIAC

U trojmesačného dieťaťa má pred rečový prejav charakter hrkútania, pričom ide o jednoduchú artikuláciu vznikajúcu opakovaním počutého vlastného prejavu. Experimentovanie so svojim hlasom vzniká na základe kruhovej reakcie, ktorej typickým znakom je koncentrácia na vlastné telo, v dôsledku čoho sa hrkútanie objavuje aj u sluchovo postihnutých detí (Vagnerová, 2005). Prvotná komunikácia spočíva vo vydávaní mrnkavých zvukov podobajúcich sa samohláske. Očný kontakt spočíva vo vyhľadávaní zdroja zvuku a pozorovaní reči i mimiky ľudí.

4 MESIAC

O mesiac neskôr sa štádium mrnkania mení na štádium džavotania. Kaprinayová (2002-2011, s. 4) uvádza že: „sa zvyšuje jeho potreba rozprávať a vydávať zvuky.“ Dieťa si v tomto období buduje silné sociálne vzťahy predovšetkým s svojou matkou a otcom, dokáže už rozlíšiť svojich a cudzích ľudí. V štvrtom mesiaci dokáže rozlíšiť reč, predovšetkým upokojujúce slová, ich tón a zafarbenie hlasu. Základ správnej stimulácie teda naďalej spočíva v rytmickosti a intonácii hlasu. Na rozdiel od prenatálnej stimulácie môžeme ako uvádza Kaprinayová (2002-2011, s. 4) „rytmus zdôrazniť tým, že s dieťatkom vykonávame rytmické pohyby - rytmicky ho pohojdávame, hýbeme jeho ručičkami a nožičkami.“ Zvuková stimulácia v tomto období je veľmi významná, pretože práve od štyroch až šiestich mesiacov sa začína druhá fáza rozvoja reči. Počas prvej fázy rozvoja reči sa všetky deti prejavujú približne rovnakými rečovými vzormi. Sluchovo postihnuté deti nebývajú v tomto období života ničím mimoriadne odlišné, pretože ako uvádza Zdrahal (2009, s. 1) „postihnutie v tomto období ešte nie je bežne registrovateľné a viditeľné a i ani ich prejavy nie sú natoľko odlišné, aby jednoznačne signalizovali, že sa jedná o sluchové postihnutie.“ V prvých mesiacoch života sú pre dieťa skôr dôležité zrakové, dotykové a polohové podnety s čím súvisí aj približne rovnaký vývin u zdravých a sluchovo postihnutých detí v prvom polroku. Zdrahal (2009, s. 1) hovorí že: „Aj nepočujúce dieťa začína džavotať, pretože džavot je reflexného charakteru, je to vrodené a nezávisí na skúsenostiach dieťaťa.“ Postupne sa však v dôsledku nedostatočnej spätnej väzby tieto pred rečové prejavy strácajú (Zdrahal, 2009; Grabovská, 2011).

6 MESIAC

Od šiesteho mesiaca si dieťa začína uvedomovať svoj vlastný hlas a experimentuje s rečou. Ako uvádza Vagnerová ( 2005, s. 7) „deti po šiestom mesiaci začínajú džavotať, kombinovať spoluhlásky a samohlásky do obvykle dosť podobných slabík, ktoré opakujú.“ V tomto období je jednotkou reči slabika obsahujúca fonémy b, p, m, d a n. Dojča sa učí rozumieť slovám, nie zvuku. Rozprávaním používaním slov sa u dieťaťa buduje pasívna slovná zásoba, dieťa nachádza spojenie medzi slovom a objektom, rozumie mu. Ak však dieťa v tejto druhej fáze vývoja reči neprodukuje slabiky, nepohráva sa so zvukom môže to signalizovať poškodenie sluchu. Dokonca aj pri ľahkej nedoslýchavosti stráca dieťa rýchlo záujem o experimentovanie s rôznymi zvukmi (Vývoj sluchu, 2011).

7 MESIAC

V siedmom mesiaci dieťa dokáže na prijímané slová a výzvy reagovať aj inými pohybmi a to najčastejšie pohybom rúk. Na známu riekanku „Ťap ťap ťapušky“ dieťa zatlieska a takisto pri slovách „Pá pá“ zamáva. V rečovom prejave sa objavujú opakujúce dvojhláskové slabiky ma-ma, be-be. V tomto období sa dieťa nachádza v štádiu sekundárnej kruhovej reakcie, kde ako uvádza Vagnerová ( 2005, s. 4) „dieťa prejavuje väčší záujem o okolitý svet, vlastná aktivita prestáva byť cieľom a stáva sa prostriedkom poznávania.“ Pričom efekt pohybu objaví dieťa väčšinou náhodne (rukou udrie do hračiek, ktoré sa hýbu a vydávajú zvuk), chápe však, že daný jav je výsledkom jeho vlastnej činnosti.

8 MESIAC

Schopnosť relatívne konštantného myslenia je v ôsmom mesiaci výrazne podmienená správnym vývojom sluchového orgánu, pretože dieťa začína vykonávať iné činnosti s drevenou kockou a iné s gumenou hračkou. Tým že rozoznáva špecifické a manipulačné možnosti predmetov zisťuje, že kocka pri búchaní spôsobuje väčší hluk ako iná hračka. V sociálnej sfére je batoľa schopné samé nadviazať kontakt, používaním rytmiky a intonácie reči objavuje sociálnu hru s dospelým.

9 MESIAC

U deväťmesačného počujúceho dieťaťa možno pozorovať začiatky generalizácie pojmov. Ide pritom o schopnosť rozpoznať na výzvu predmet na inom mieste ako bol ukázaný. Pri dostatočnej stimulácii má dieťa v tomto období už bohatú pasívnu zásobu a dokáže aj aktívne vysloviť prvé slová. Napodobňovaním dospelých je schopné viesť dlhý monológ, kde napodobňuje melódiu reči a trénuje si používanie hlasu.

10 MESIAC

Dieťa pátra po zdrojoch zvuku a reaguje aj na vzdialené zvuky. Pred dovŕšením prvého roku produkuje samo jednoduché slová s významom tzv. holo frázy. Podľa Vagnerovej (2005, s. 7) „prvé slová sú jednoduché, tvoria ich kombinácie malého počtu hlások.“ Vo veku jedného roka dieťa používa asi tri slová, pričom je schopné porozumieť niekoľkým ľahším pokynom a vetám. Slovná zásoba sa pomaly získava počúvaním rozhovorov okolo seba. Weberová (2009) hovorí o receptívnom jazyku ako: „o schopnosti: prijať, počuť, rozpoznať slová, pochopiť a prípadne aj odpovedať.“ Reč býva umocňovaná neverbálne, používaním mimiky a gestikuláciou. Predmety dieťa naďalej pomenúva napodobňovaním zvukov, z ktorých neskôr vznikajú hlásky materinského jazyka. Horňáková (2012) hovorí že: „Prvé slová sú zvukovo vzdialené slovám dospelým, nakoľko schopnosti dieťaťa vysloviť zvuky reči sú obmedzené.“ V procese učenia zohráva dôležitú úlohu výrazný záujem o rytmus a rým riekaniek (Kaprinayová, 202-2011).

18 MESIAC

Dieťa je schopne počuť a reagovať na svoje meno zavolané z druhej miestnosti. Pozná osoby, časti tela a hračky. Od osemnásteho mesiaca na základe správneho sluchového vnímania prichádza zmena v komunikačných schopnostiach, prejavujúca sa tvorbou dvojslovných kombinácii, ktoré sú zatiaľ nedokonalé, bez gramatiky. Postupným zdokonaľovaním porozumenia si dieťa rozširuje aktívnu slovnú zásobu asi na 50 slov. Dieťa hovorí najčastejšie o aktuálnych udalostiach, objavujú sa však aj udalosti z blízkej minulosti. Na slovách podobajúcim sa čoraz viac slovám dospelých možno vidieť zdokonaľovanie sa výslovnosti v dôsledku správnej sluchovej percepcie (Horňáková, 2012).

2 ROKY

V druhom roku života pozorujeme spájanie troch a viacerých slov do jednoduchý viet, kým na konci tretieho roku sa dieťaťa vyjadruje rozvitými vetami a jednoduchými súvetiami so správnou gramatikou. Počet slov v aktívnej slovnej zásobe sa pohybuje u dvojročného dieťaťa v priemere okolo 300 slov a u trojročného až 1000 slov. „Dieťa sa rozvíja najmä v komunikácii s dospelými, s vrstovníkmi, ovplyvniť ho môžu aj médiá“ (Baluchová 2011). U zdravého dieťaťa sa pri správnych rečových vzoroch výslovnosť zdokonaľuje natoľko, že dieťaťu rozumejú aj cudzí ľudia (Horňáková, 2012)

PREDŠKOLSKÉ OBDOBIE

Pre obdobie predškolského veku je charakteristický vývin verbálneho sluchu. „Ide o zvýšenú citlivosť na zvuky ľudskej reči ako aj hudobného sluchu, čo sa prejavuje v čoraz lepšej spôsobilosti rozlišovať tóny z hľadiska ich výšky, sily a farby a schopnosť rozoznávať rozličné šumy a hluky“ (Javorská, Salamonová, 2011,s. 7). Často však u detí dochádza k nepresnej reprodukcii melódie a zmene intonácie, rytmus však zostáva zachovaný. V predškolskom veku medzi druhým a tretím rokom života sa objavuje aj sociálna potreba dieťaťa mať spoločenský kontakt s rovesníkmi, pretože zmyslom detstva je rast učenia a zrenia. Za najdôležitejšie vývinové úspechy možno považovať osvojenie si reči a socializáciu dieťaťa. Správny vývoj reči je podmienený pozitívnymi spoločenskými kontaktmi s okolím, ktoré zároveň prehlbuje a obohacuje. Z tejto skutočnosti vyplýva, že reč je dôležitý prostriedok sociálnej komunikácie, ktorá otvára priestor prispôsobovaniu správania požiadavkám sociálneho prostredia. Pričom čistá výslovnosť reči sa objavuje až okolo šiesteho roku, kedy dieťa nadobúda schopnosť sluchovej diferenciácie. Schopnosť rozlíšiť jednotlivé hlásky má význam aj neskôr pri čítaní a písaní.

ŠKOLSKÝ VEK

V šiestom roku je u zdravých detí plne vyvinutá aj sluchová analýza a syntéza prejavujúca sa schopnosťou rozhláskovať slová na slabiky. Najväčší význam u školopovinných detí zohráva sluchová pamäť, čo je podľa Juríčekovej (2010, s. 2) „schopnosť podržať, či vybaviť si z pamäti zvuk, priradiť ho správne k zdroju, zapamätať si akým slovom sa označuje v danom jazyku ten ktorý predmet.“

Mgr. Martina Vážanová

LIERATÚRA

1. BALUCHOVÁ, D. 2011. Predškolák a jeho psychika . [online]. [Citované 10.10. 2011]. Dostupné na internete: http://www.mamaaja.sk/dieta/skolkar/predskolak-a-jeho-psychika/

2. BEUAMNONT, R. 2011. Sluch: prvotní smysl.[online]. [Citované 18.12.2012]. Dostupne na internete: http://www.baraka.cz/Baraka/b_8/b_8_sluch__prvotni_smysl.html

3. GRABOVSKÁ, L. 2011.Možnosti psychologické diagnostiky osob se sluchovým postižením. Diplomová práca. Brno: Fakulta špeciálni pedagogiky, Masarykova Univerzita, 2011.

4. HORŇÁKOVÁ, K. 2005. Dieťa sa učí rozprávať.[online]. [Cit. 13.10.2011]. Dostupné na internete: http://babetko.rodinka.sk/detska-rec/detska-rec/dieta-sa-uci-rozpravat/

5. JAVORKOVÁ, K.; SALAMONOVÁ, D.2011. Vývin vnímania u detí a dospelých. Seminárna práca. Bratislava: Filozofická fakulta UK, 2011.

6. JURÍČEKOVÁ, L. 2010.Vývin a stimulácia vnímania.[online].[Citované15.11.2011]. Dostupné na internete: http://www.stvorlistok.com/vyvinova-stimulacia-dietata/stimulacia-vnimania-senzorickej-percepcie-/

7. KAPRINAYOVÁ, J. 2002-2011.Chronologický vývoj dieťaťa.[online].[Citované 9.12.2011].Dostupné na internete:

http://www.mamaaja.sk/home/SearchForm?Search=chronologick%C3%BD+v%C3%BDvoj

8. MATULNÍKOVÁ, L. 2006. Prenatálna komunikácia matky a dieťaťa. In Mama a ja, 2006, roč. 5, č. 4, s. 16-18.

9. MAREK, V. 2002. Nova doba porodní. Praha: Eminent,2002. ISBN 80-7281-090-1.

10. MYŠKA, P. 2007. Postižení sluchu v dětském věku, následná léčebně-rehabilitační péče. In Pediatria pre prax.

11. 2007, roč.8, č.2, s. 79-81.

12. ŠAŠINKA, M. et al.2007. Pediatria. Bratislava: Hebra s.r.o., 2007. ISBN 978-80-89171-49-1.

13. VAGNEROVÁ, . 2005

14. WEBEROVÁ, M. 2009. Jeden rok a začína rozprávať.[online].[cit. 16.1. 2012]. Dostupné na internete: http://babetko.rodinka.sk/detska-rec/detska-rec/jeden-rok-a-zacina-rozpravat/

Psychomotorický vývoj dieťaťka

ZAVÁDZANIE PRÍKRMOV

Prvé príkrmy sa zavádzajú u nedojčených detí od 4. mesiaca

ZELENINOVÝ PRÍKRM

4. mesiac

Ako prvé začíname nahrádzať mliečny obed jedným druhom zeleniny najvhodnejšie mrkvou uvarenou v dojčenskej vode. Po troch dňoch pridávame jeden nový druh zeleniny (napr. zemiak, kaleráb, karfiol, brokolicu, pór, petržlen) Časový odstup je potrebný na rozpoznanie prípadnej neznášanlivosti novej potraviny. Stravu do 1. roka dieťaťa nesolíme ani necukríme!

Nevhodné druhy zeleniny sú: zeler, paradajky, reďkovka, chren, kyslá kapusta.

Začiatok príkrmov musí byť pomalý, dieťa najskôr prehltne len pár lyžičiek príkrmu, kedy je potrebné ho dokŕmiť mliekom. V priebehu troch týždňov by mala byť celá obedná dávka nehradená nemliečnym pokrmom.

Večerná dávka mlieka sa môže nahrádzať kašou, ryžovou alebo kukuričnou, ktoré sú bezlepkové ( najmä u hladových detí).

V období prechodu na nemliečnu stravu je potrebné dieťaťu pridávať tekutiny, na 1kg hmotnosti pripadá asi 130 ml, kde sa radí aj voda nachádzajúca sa v dojčenskej výžive.

ZELENINOVO- MÄSOVÝ PRÍKRM

5. mesiac

O mesiac neskôr pridávame mäso (kuracie, morčacie, králičie) Pripravíme ho rovnako varením v dojčenskej vode. Mäso postupne začíname obdeň striedať s uvareným vaječným žĺtkom. Bielko sa do 1. roka nepodáva pre vysoký podiel alergénov.

OVOCNÝ PRÍKRM

6. mesiac

Po úspešnom zavedení zeleninovo-mäsového príkrmu nahrádzame aj druhú mliečnu dávku - desiatu ovocným príkrmom. Podávame najskôr len jeden druh ovocia ako hrušky, jablká, slivky, marhule v podobe vareného pyré a banán. Nový druh ovocia pridávame rovnako ako pri zeleninovom príkrme postupne po 3 dňoch.

Nevhodné druhy ovocia sú: citrusové plody, jahody, maliny, egreše, ríbezle, jadrá orechov

Od 6. mesiaca meníme počiatočné dojčenské mlieko na pokračovacie.

ZAVÁDZANIE LEPKU

7. mesiac

Od 7 mesiaca je možné k stave pridať múčne jedlá (obsahujúce lepok), napr. rožok, striedku chleba. K ovocným príkrmom pridávame sušienky, piškóty alebo obilné kaše.

OBDOBIE ZMIEŠANEJ STRAVY

8. meisac

Strava dieťaťa v tomto období obsahuje 2 mliečne dávky, mäsovo-zeleninový príkrm, ovocný príkrm, cereálnu kašu. Od 8. mesiaca je možné pridať jogurt. Potraviny už nemixujeme ale roztláčame na drobné kúsky.

Prvé príkrmy sa zavádzajú u dojčených detí od 6. mesiaca

ZELENONOVÝ PRÍKRM

6. mesiac

Nevhodné druhy zeleniny sú: zeler, paradajky, reďkovka, chren, kyslá kapusta

ZELENINOVO- MÄSOVÝ PRÍKRM

7. mesiac

OVOCNÝ PRÍKRM

Nevhodné druhy ovocia sú: citrusové plody, jahody, maliny, egreše, ríbezle, jadrá orechov

ZAVÁDZANIE LEPKU

8.mesiac

Od 8 mesiaca je možné k stave pridať múčne jedlá (obsahujúce lepok), napr. rožok, striedku chleba. K ovocným príkrmom pridávame sušienky, piškóty alebo obilné kaše. Od 8. mesiaca je možné pridať jogurt.

OBDOBIE ZMIEŠANEJ STRAVY

10. mesiac

Strava dieťaťa v tomto období obsahuje 2 mliečne dávky, mäsovo-zeleninový príkrm, ovocný príkrm, cereálnu kašu. Potraviny už nemixujeme ale roztláčame na drobné kúsky.

Spracovala: Mgr. Martina Vážanová, 2012

Viac informácii na: www.hami.sk
infolinka Hami 0800-601-600
Po-Pi 8:30- 16:00

www.sunar.sk infolinka 037 77 84 005